Životopis
Životopis
Eric Ferber má dušu umelca: jeho srdcom je kov a svoje sochy dáva do služieb umenia!
Už ako dieťa sa často uchyľoval do neďalekej starej kováčskej vyhne a pozoroval remeselníkov pri práci. «A potom ma nechal experimentovať tým, že ma učil, ako sa to robí.» Odvtedy sa zrodilo skutočné povolanie a následné učňovské štúdium v oblasti spracovania kovov ho oboznámilo so základnými technikami. Roky skúseností utužili jeho zručnosti a know-how.
Kovoobrábanie však bolo len trójskym koňom, pretože jeho skutočnou vášňou bolo umenie spracovania kovov. Preto na istý čas zanechal svoje remeslo a venoval sa iným záujmom, ale nostalgicky sa vrátil k svojej «kovovej» láske a založil si vlastnú firmu, spočiatku ako remeselník.
Kovoobrábanie však bolo len trójskym koňom, pretože jeho skutočnou vášňou bolo umenie spracovania kovov. Preto na istý čas zanechal svoje remeslo a venoval sa iným záujmom, ale nostalgicky sa vrátil k svojej «kovovej» láske a založil si vlastnú firmu, spočiatku ako remeselník.
Na základe svojich schopností a predchádzajúcich skúseností si svojím entuziazmom a pohotovosťou získal množstvo krajinných architektov, ktorí mu zverujú čoraz zložitejšie projekty, ktoré však dávajú voľný priebeh jeho kreativite. Jeho odborné znalosti a majstrovstvo v oblasti materiálov v ňom prebudili umelca. Jeho sochy so závratnými krivkami, inšpirované japonskými kandži alebo filozofiou svetla, tvárí, svetiel... všetky jeho diela majú v sebe niečo jedinečné. Či už je ich dizajn funkčný alebo čisto estetický, neustále experimentuje s novými formami. Jeho povolanie k tvarovaniu materiálov je určujúcim faktorom jeho tvorivej vášne.
Jeho obľúbenými materiálmi sú hliník a nehrdzavejúca oceľ, ale predovšetkým kortiková oceľ. Jeho súčasné diela, často dizajnérske, svojou tvarovou triezvosťou, veľkoleposťou a estetickou krásou trochu pripomínajú klasické umenie. Aj proporcie väčšiny jeho diel sú určené zlatým rezom, čo je odkaz na antické umenie.
Eric Ferber je umelec s citlivým uchom. Dokonca aj v tých najfunkčnejších kovových dielach starostlivo prekračuje hranice materiálu a vytvára umelecké diela. Predmet je presiaknutý prácou a odbornými znalosťami dizajnéra. Tak napríklad po hodinách brúsenia bude hliník vyzerať ako živica alebo dokonca koža... a čisté línie dodajú jeho dielam ešte rafinovanejší charakter.
Je to skúsený profesionál a zároveň virtuóz vo svojich výtvoroch.
Duchom, ktorý poháňa umelca, je dať všetku svoju kreativitu, technické znalosti, zručnosti a know-how do služieb umenia. V tomto sa jeho prístup približuje koncepcii Bauhausu, predchodcu súčasného dizajnu, ktorý spája umenie a technológiu, umelca a remeselníka, tvorbu a zručnosť. Pred sto rokmi Walter Gropius vo svojom manifeste Bauhausu takto ohlásil poslanie svojej školy: «Architekti, sochári, maliari, všetci sa musíme vrátiť k remeslu, pretože profesionálne umenie neexistuje. Medzi umelcom a remeselníkom nie je zásadný rozdiel. Túžme, vymýšľajme a tvorme spoločne... v jednej forme...». Táto škola, ku ktorej patrili významní umelci ako Vasilij Kandinskij (maliar a teoretik umenia), Paul Klee a Marcel Breuer (architekt a dizajnér), bola známa svojimi úspechmi v architektúre, ale prostredníctvom predmetov každodennej potreby, ktoré vytesávala, mala silný vplyv aj na výtvarné umenie. Od roku 1920 bola každá dielňa zverená do starostlivosti remeselného majstra a umelca (majstra formy), pričom tvorba bola spojením oboch. Spojenie, ktorého si bol Eric Ferber vždy vedomý...
Sochy tohto umelca zdobia mestské priestory aj záhrady súkromných osôb, ktoré sa snažia spojiť umenie a prírodu v tradícii 18. storočia. Eric Ferber je registrovaným umelcom Atelier d'art de France a v roku 2014 vytvoril a otvoril Jardin de la Sculpture a výstavnú sieň v Henriville, kde okrem početných výstav v exteriéri vystavuje svoje diela aj trvalo. Pravidelne sa tam prezentujú aj ďalší umelci.